2025 - z Lozorna cez Biofarmu Príroda, Stupavu a Marianku do Záhorskej Bystrice
Totálne pohodový októbrový výlet po takmer dokonalej rovine na začiatku a len malom prevýšení na konci výletu.
Totálne pohodový októbrový výlet po takmer dokonalej rovine na začiatku a len malom prevýšení na konci výletu.
Pôvodne som chcel ísť pozrieť autom na juh Kréty, ale nakoniec som to nerealizoval. V okolí Amoudary nie je veľa možností pre pešieho turistu. Áno, ešte je tam roklina Almiros, ktorú sme už voľakedy dávno prešli aj so svokrom, ale charakterovo je lepšie, ak do nej nejde človek sám. Čo si pamätám, tak oficiálny chodník tam neviedol, bolo potrebné hľadať prechody a tam sa každý pár očí počíta. Navyše, ak jeden hľadá, tak vie, že k druhému čakajúcemu sa dá vrátiť. Vlani som absolvoval hrad Paleokastro s roklinou Spiliotissa s návratom cez dedinu Rodia (Rogdia).
Ako som už spomínal, v Side ma to ťahalo na viacero výletov. Nakoniec zostal jediný - výlet k ústiu rieky Manavgat so Stefanynkou. A tak som sa vybral aj na druhý peší výlet. Vodopád Manavgat som už voľakedy dávno (rok 2000) navštívil. A tak že pôjdem obzrieť, čo sa odvtedy za tých 25 rokov zmenilo.
Trasu v GPS som mal pripravenú, takže som tentoraz okrem jednej malej vody z hotela vzal aj 1,5 l perlivú minerálku. Plus jednu nektárinku a jednu tyčinku z NZ (nedotknuteľných zásob).
Nakoľko na lehátku pri mori dostávajú zabrať najmä svaly blízke sedaciemu, a tiež žalúdok od prejedania, vybral som sa po raňajkách obzrieť aj východnú časť Side až k ústiu rieky Manavgat, prípadne som počítal s tým, že to môžem otočiť aj skôr.
Od hotela Nerton som sa vybral po promenáde smerom k historickému mestu Side. V ohybe zálivu je pomedzi reštaurácie odbočka doľava a neskôr hore. Vyúsťuje na hlavnej ceste vedúcej do historickej časti.
Výlet vlakom a autobusom. Vlakom do Malaciek, tu prestup na autobus do Lakšárskej Novej Vsi. Náš osobák mal meškanie cez 15 minút, takže v Malackách sme pristávali až po oficiálnom odchode autobusu. Ďalší ide za dve hodiny. Našťastie vodič autobusu nás počkal. Srdečná vďaka za ušetrený čas, ústretovosť a vodič má u mňa jedno bezvýznamné plus. Lístok 2 Eurá.
Predĺžený májový víkend som využil na návštevu Pajštúna a Dračieho hrádku, kde som už dávnejšie nebol. Ako som tak cestou pozeral, tak naozaj dávnejšie.
Začínal som na konečnej autobusu v Záhorskej Bystrici. Odtiaľ klasicky asfaltom do Marianky.
Všetky ostatné výlety v Malých Karpatoch a priľahlom okolí z roku 2025, ktoré nebudú mať samostatný článok
Hlavne fotky, ale možno aj drobný popis toho, čo ma zaujalo
Už dlho som rozmýšľal o rokline Rouvas (Rouvas gorge, Rouva Faragi) pri meste Zaros na juhu Kréty v regióne Heraklion. Ale poznáte to - občas je človek príliš ďaleko, inokedy...
Tento rok som dúfal, že sa mi podarí pozrieť sa sem. Snom bolo prejsť ju z planiny Nida, prípadne z cesty pod Skinakasom, teda spraviť ju jednosmernou, ale to by som musel nájsť odvoz na Nidu, ktorý by neskôr došiel pre mňa do Zarosu. A tak som sa uskromnil, požičal si auto na jeden deň (od večera do večera, aby som mohol vyraziť po raňajkách) a vyrazil (cca 7:30).
Výlet som začínal na žst Buková. V minulosti som už išiel túto trasu v opačnom smere (vtedy z Brezovej pod Bradlom a došiel som až po Smolenice). Trasa zostala rovnaká, zmenil sa akurát úsek od Dobrej vody po starý židovský cintorín pod Dobrovodským hradom. Opačný variant som išiel aj preto, že doprava je z roka na rok horšia a horšia a myjavák (priamy autobus do Myjavy), ktorý voľakedy odchádzal z Bratislavy 6:55, dnes odchádza 10:10. A začínať túru po dvanástej je neskoro aj na mňa.
Výlet som začal po raňajkách. Stihol som autobus 102, ktorý išiel o 7:40. Vystupoval som v Agia Napa pri kláštore. Kláštor bol zatvorený, lebo ho rekonštruovali a tak som iba poobdivoval okolie, fontánu a pobral sa do prístavu Agia Napa.