V cestovke zaplatíte 4 500 GRD na osobu (rok 2001), odchod 5.40 priamo od hotela Marina Sands, cca 6.30 z Chanie, cestou do nadmorskej výšky asi 1200 m.n.m. kinetóza zo zákrut (poznatok prvý: slabšie povahy - ako ja - nezabudnite na kinedryl ;-) ).
Roklina Samaria
V dedine Omalos na rovnomennej náhornej plošine doplácame sprievodcovi zvyšných 2 300 GRD na vstup a lístok na loď, príchod k Samarii o 8.00 hod.
Sprievodca nám rozdal lístky do rokliny, na zadnej strane je vyznačená cesta a odpočívadlá, pitná voda a WC. Cestička pomerne strmou časťou rokliny do údolia. Pri prvej "reštaurácii" (miesto so stolmi, tečúcou pitnou vodou a splachovacím WC) raňajky z domu, voda z domu. Pri ďalších reštauráciách už voda dochádza a treba ju doplniť (a to nebolo ani 30 stupňov). Cestou krásne výhľady na kopce, na vyschnuté vodné koryto a pohorie Lefka Ori (Biele Hory). Pred jedenástou hodinou prichádzame do dedinky SAMARIA (z názvu Osia Maria), najobliehanejšie stavby sú WC a prameň (poznatok druhý: nezabudni si jedlo, pevnejšiu obuv - minimálne tenisky, pohodlné oblečenie, ktoré po príchode do hotela vyperieš alebo zahodíš a fľašu na vodu). Cesta pokračuje cez čoraz viac sa približujúce steny k ďalším prameňom (luncheonmeat na drevených laviciach chutil v tej horúčave lepšie ako u nás menu v reštaurácii, studená pramenitá voda za obedom bola tiež vynikajúca).
Pokyny pre turistov
- Autobus vás vyzdvihne pred hotelom v čase, ktorý máte vyznačený na voucheri. Pri vstupe do autobusu vám vodič odoberie prvú časť voucheru.
- Reči sprievodcu počas cesty do hôr sú len na to, aby ste nemali čas zdržiavať autobus neustálym nutkaním na dávenie. Hovorí okrem iného o krásach Kréty, pohoria Lefka Ori, náhornej plošiny Omalos, o rokline Samaria a o návštevnom poriadku - kde môžete jesť, piť, fajčiť, ísť na toaletu a pod.
- Po príchode do Omalosu vystúpite v reštaurácii, sú tu dve univerzálne WC s obrovským radom. V reštaurácii zaplatíte sprievodcovi zvyšok ceny zájazdu.
- Po príchode autobusu do Xyloskala počkajte, až vám sprievodca rozdá lístky do Samarie. (Vhrňte sa do rokliny čo najskôr, bežte celú cestu dolu. Čím skôr si zlomíte nohu, tým viac ľudí vás bude ľutovať a možno sa zveziete aj vrtulníkom. Zapamätajte si, že popolníky naplnené vodou sú v tomto vyschnutom prostredí len pre slabé povahy. Načo iné by tam mali hasiace prístrešky a tečúcu vodu v čiernych hadiciach. Na kúpanie sú najlepšie zákutia v dolnej časti Samarie. Tamojšie zvieratá milujú sprchový šampón. S autošampónom sa doposiaľ ešte nestretli)
- Po prejdení celej rokliny je lepšie spláchnuť pot vychladeným pivom ako kúpaním sa v mori - veď v pive ešte nijakého žraloka plávať nevideli.)
- V stanovený čas vám sprievodca rozdá lístky na loď odchádzajúcu o 16:45, upozorní na to, že máte vystúpiť na prvej zástavke (Sougia) a máte použiť WC na lodi.
- Po nastúpení do autobusu sa bude sprievodca opäť snažiť priviesť vás k životu rozprávaním o tom, koľko metrov, krokov, skokov, fotiek, pohľadov a úsmevov ste absolvovali. Ignorujte ho a spite veselo v autobuse, aby ste nevideli nádherné olivové, pomarančovníkové a citrusové plantáže v údoliach.Matne si spomínam, že v autobuse nám dal sprievodca kolovať mobilnú vrcholovú knihu, do ktorej sme mohli zapísať naše obrovské nadšenie z toho, že sme si nezlomili nohu, že na nás nepadol nijaký kameä ani koza Kri-kri, že sme sa včas dostali na loď a aj neskôr do správneho autobusu. Alebo sa tam dalo len tak pripojiť meno, akože sme sa zúčastnili...
- Nebojte sa, autobus vás vyloží na tom istom mieste, kde ste nastupovali ráno - iba na opačnej strane cesty.
