Tentoraz sme zažili veľmi skorý odlet. Na letisku už o pol druhej ráno, odlet o pol štvrtej. Prílet do Heraklionu niekedy okolo siedmej hodiny. Slušní ľudia vraj ešte spia. Preto čakáme zhruba polhodinu na kufre. Hneď nato nás delegátka posiela do autobusu smer Ierapetra, hotel Petra Mare a Blue Sea.
Cestou z Heralionu ešte kľučkujeme okolo National road - krétskej jeden a polpruhovej dialnice, aby sme vysadili dovolenkárov v stredisku Kokinni Hani, ale potom sa už dostávame na "diaľnicu" a šinieme si to občas aj sedemdesiatkou smerom na Agios Nikolaos a Ierapetru. Hovorím občas, pretože častokrát sa len tak vlečieme za elektrikármi (elektrikári sú vraj všetkému na vine, lebo postavili stĺpy a zabudli povešať vládu - ako sa hovorí v starom vtipe), alebo iným pomalým vehiklom.
Šofér je v pohode - veď má veľký voz. Takže nejaké blinkre ho netrápia, že je niekde plná čiara... (veď nepukua - ako hovoria záhoráci), stopka na križovatke tiež nezabrzdí jeho rozlet.
V Ierapetre vystupuje pár ľudí pred hotelom Petra Mare a potom už len koniec civilizácie - hotel Blue Sky and Sea.
Kedže GPS-ko ukazuje blízky príchod konca trasy, pozeráme dobre okolie. Zarastená pustatina, polorozpadnuté hotely (alebo sa to dá chápat aj ako polopostavené) - (pozor, toto sa netýka hotela Blue Sky and Sea, ten je vystavaný, udržiavaný, upratovačky cez deň dokonca zametali uličky, polievali kvety a pod.).
